PegasCon 2016

23. února 2016 v 23:23 | Aiwendill |  Reportáže
Nuž, udial sa nám PegasCon...



Tento víkend (20.2.2016) sa v Prešove odohral ďalší ročník PegasConu. Znovu sa to odohrávalo vo fantastickej čajovni Abarat a tentokrát aj v kongresovej hale hotela Lineas...

Pravdupovediac som sa o tom, že bude znovu PegasCon, dozvedel doslova na poslednú chvíľu, teda nejaké dva dni pred samotnou akciou. Nasledovala zmena všetkých plánov, ktoré som mal na víkend a v sobotu ráno som už fičal do Prešova, aby som si zasa užil tú pravú conovú atmosféru. Teda ehm...

PegasCon nie je veľký Con a nikdy ani nebol. Nedá sa porovnávať s FFkami v Chotěboři, FénixConom v Brne, StarConom v Prahe či SlavConom alebo IstroConom v Bratislave. Teda aspoň nie počtami návštevníkov. Ale tá atmosféra, ktorá na ňom panuje a úžasná organizácia ho vynáša do výšin, kde smelo súperí s ostatnými známymi stretnutiami fanúšikov Scifi a fantasy.

Keď som si preštudoval program (podotýkam, že až dvakrát, aby som bol presný), tak som zistil, že program je ako vždy kvalitný, no pre mňa osobne trochu nezaujímavý. Upútala ma len jedna položka a tou bola prednáška Františky Vrbenskej. Keďže Františka je mojím nedostižným vzorom tak po stránke autorskej ako aj rozprávačskej, tak som si to podčiarkol červenou a ešte aj pekne zarámoval. Ak to môžem povedať úprimne, tak som sa tešil hlavne na Františku a jej skvelé rozprávačské umenie podložené mnohými rokmi skúseností.

Nuž... nastala sobota.
Ráno o deviatej som nasadol v Stropkove na autobus a o pol jedenástej som už bol v Prešove. Do Abaratu som trafil bez problémov (po toškých rokoch by som už azda mal vedieť, kde sa nachádza). Keď som tam dorazil, tak som zistil, že zasa som na akcii ani nie tak kvôli programu ako kvôli ľuďom.

Prvú hodinu a pol sa prakticky nič nedialo. navštívil som herňu a zahral si jednu hru, ktorej pravidlá som doteraz nepochopil, aj keď mi ich vysvetlili. Potom som vyhladol a na Aykinu radu som skočil do hotelovej reštaurácie hotela Lineas, kde sa odohrávala ďalšia časť Conu. Obsluha v reštike bola síce strašne pomalá (čašníčka o mňa dobrých päť minút ani nezavadila pohľadom a to bola reštaurácia skoro prázdna), ale keď som si konečne objednal jedlo a bolo mi donesené, tak som sa oblízal. Varia tam fakt skvele. Tak dobrý černohorský rezeň som už fakt dlho nejedol...

Keď som dojedol a zaplatil, tak som sa ešte chvíľu obzeral, čo ďalej a potom ma upútala skupinka ľudí pri neďalekom stole v reštaurácii. Ako pozerám, tak pozerám a neverím vlastným očiam. Františka Vrbenská je tam! Hneď vedľa. Vytiahol som si jedno z jej starších diel, ktoré som si bol nachystal na podpis a frčal žiadať o autogram. Čuduj sa svete, ona si ma pamätala z jedného KoprConu a autogram mi dala. Dali sme sa do reči, ja som si na jej pozvanie prisadol k stolu a tak sme predebatovali až do jej prednášky. Popritom som sa zoznamil s ďalšími skvelými ľuďmi a všetko to boli spisovatelia. A nie hocijakí...

Boli tam známe mená... Martin "Darion" Antonín a Lívia Hlaváčková (povzdych vyprahnutej duše do prázdnoty vesmíru: Prečo sú všetky pekné baby lekárky?). Dobata sa rozvíjala všetkými možnými smermi a ja som sa dozvedel mnoho nových vecí, ktoré určite niekedy využijem. Nuž ale potom nasledovala prednáška, na ktorú som sa tešil a tak som si ju s chuťou užil. Františka nesklamala... Jej talent sa naplno prejavil a mesiačik nám krásne svietil spomedzi hviezd. Ten bol totiž hlavnou témou jej prednášky. A tá bola jednoducho skvelá a ako vždy skvele pripravená.

Ale dosť už mojích citových výlevov o Františke. Po prednáške nasledoval koncert elfskej hudby, z ktorého som zdrhol po prvej skladbe, lebo mi to akosi nesadlo a znovu som sa dostal (tentokrát neplánovane) do hotelovej reštaurácie Lineasu. Celá naša partia (spisovateľov profesionálnych aj amatérskych) sa dostala k fľaši vína a družnej debate, keďže pani doktorka Lívia Hlaváčková slávila meniny. Apropos, to víno tam majú skvelé, až som bol prekvapený...

Sedeli a debatovali sme prakticky až do záverečnej a potom sme sa zdvihli, že pôjdeme ďalej. Prešov je známy svojím nočným životom a teda sme sa chceli družiť aj naďalej. Ja som však musel partiu opustiť, lebo som mal dohovorený privát a išiel mi posledný autobus na Sekčov. Na nočné linky som fakt nemal chuť. Nuž som sa s nimi rozlúčil a šiel svojou cestou...

Ešte niekoľko slov: Hurin a Radeon z pánprstenov.com: prepáčte, že som vás takto zanedbával na PegasCone, a že som si našiel novú partiu, ale jednoducho mi to nedalo. Chcel som sa socializovať a s vami sa to veľmi nedalo... Dúfam, že sa mi podarí dôjsť na SlavCon do Bratislavy a tam to napravím... Sľubujem! Čestné skautské! Teda ak sa nič neprihodí a niekto ma zasa nezláka na iné chodníčky...

a posledný (tentokrát smutný) vzlyk: prečo mám vždy, keď je takáto akcia, nejaké technické problémy? Tentokrát sa mi rozpadol mobil a ja som bol rád, že vôbec funguje. O foťáku som tak mohol len snívať a preto vám neprinášam žiadne fotky z akcie... :(
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama